Možno ste ani nikdy nepočuli a príbuznom už tak známej pandy bambusovej a tým je veľmi tajuplná a dodnes nie tak úplne preskúmaná – panda červená. Panda červená je malým zázrakom prírody, ktorý v sebe skrýva mnoho tajomstiev a je impozantná na pohľad. Ak budete mať možnosť pozrieť sa na pandu červenú, nepremeškajte ju.
Pandu červenú objavili na začiatku minulého storočia, odvtedy je pre zoológov stále záhadou : nevedia sa zhodnúť, k akej čeľadi zvierat ju zaradiť. Podľa niektorých znakov by mohla patriť k mačkovitým šelmám, pretože má plochú papuľku a vtiahnuté pazúryky. Veľmi sa stará o svoj zovňajšok (čo pripomína mačkovité šelmy) a ako mačka domáca aj ona si dôkladne oblizuje labky a čistí si nimi srsť.
Lenže panda červená sa správa aj tak, ako by bola príbuznou medvedíkov : takisto ako ony lezie po stromoch a živí sa prevažne rastlinnou potravou. Aj skackavou chôdzou pripomína už veľmi známeho medvedíka čistotného. Nesmieme však zabúdať, že tieto zvieratá žijúu na rozličných kontinentoch.
Niektorými črtami panda čevená pripomína príbuznosť s pandou bambusovou žijúcou v Číne a v Tibete. Preto sa tieto dva druhy zvierat zaraďujú do samostatnej čeľade pandovitých. Len dva druhy v celej čeľadi.
Panda červená sa vyskytuje častejšie ako už spomínaná panda bambusová, hoci žijú v podobnom životom prostredí. Panda červená dáva prednosť horským lesom a lúkam, kde rastie bambus, rododendrom a mnoho rozličných druhov lišajníkov. Jej koža je na trupe hrdzavozlatistá a na bruchu tmavá. Je to zrejme maskovacie zafarbenie, ktoré ochraňuje pandu pred dravcami, keď sa v noci kŕmi na stromoch a lozí z konára na konár. Pred pošmyknutím ju chráni hustá a mäkká srsť na chodidlách jej labiek.
Mláďatá pandy červenej prichádzajú na svet na jar. Matka ukrýva mláďatá v bútľavine stromu, kde pre ne dopredu nachystá zásoby potravy.