Spomínate si, na čo ste sa ako deti tešili úplne najviac na celom svete? Niektorí z nás sa stresovali kvôli úplne všetkému. Okrem toho však celé detstvo bola hlavne radosť, nemyslíte? Všetci myslia radšej na to pekné, ako na tie zlé zážitky, ktoré nás poznačili. A čo škola? Tešili ste sa do školy alebo ste ju len tak pretrpeli? Ja si pamätám hlavne to, že som bola v neustálom strachu zo školy. Škola bola pre mňa úplné peklo. Myslím, že som bola jedna z mála, ktorá to prežívala až takto intenzívne. Napriek tomu som to nejako zvládla a teraz myslím na školu len v dobrom.
Na druhej strane musím priznať, že často myslím na to, čo boli v období školy moje najšťastnejšie momenty. Je zvláštne, že to bolo najmä pred začiatkom školy a koncom leta zároveň.
Bolo to zvláštne, pretože sa predsa končilo leto, ako som z toho vôbec mohla mať radosť? A potom mi to napadlo. Ja som sa netešila z toho, že pôjdem znovu do školy. Tešila som sa, pretože som vedela, že ma mamina zoberie do papiernictva a nakúpi mi samé nové potreby do školy. Je normálne, že sa niekto teší niečomu takému? Očividne však áno, pretože som sa rozprávala aj s ďalšími ľuďmi, ktorí to mali presne takisto.
Logicky z toho vyplýva, že papiernictva majú v živote detí dosť veľký význam. Je to zaujímavé, pretože toto by asi skutočne nikto nepovedal. No hovorí to dosť o tom, že aj drobnosti majú v detskom svete svoje miesto.
Viem, že nákup nových zošitov a pier vo mne podnecoval chuť chodiť do školy. Mala som všetko nové a to ma naozaj tešilo. Chcela som prázdne stránky zaplniť slovami, napriek tomu, že som vedela, že to bude mojou povinnosťou. Ak majú vaše deti problém so školou, zobrali ste ich niekedy „na výlet“ do papiernictva? Možno im to pomôže. Nikdy neviete, čo na ne zaberie, dokým to neskúsite, tým si môžete byť istý.