Je prirodzené, že sa o svoje deti bojíme, ale mali by sme ich nechať, aby zistili, čo príde, keď urobia chybu. Nechať deti poučiť sa zo svojich chýb im pomáha budovať ich húževnatosť a sebadôveru, a je to dôležité, aby sa z nich stali schopní, šťastní a úspešní dospelí ľudia.
Ak deti dostanú príležitosť zlyhať, tým im vlastne umožňujete rozvíjať ich sociálne a emocionálne zručnosti a schopnosti. Samozrejme, nehovoríme, aby ste riskovali ich bezpečnosť, alebo aby ste nereagovali, keď potrebujú utíšiť. Vašou úlohou je podporiť ich a byť im nablízku, nerobte však všetko za nich. Ich zručnosti sa rozvíjajú najmä vtedy, keď niečo nejde. Zvládanie kritických situácií je ako formovanie svalov, nevieme aké silné sú kým ich nepoužijeme.
Nechajte ich učiť sa napríklad, keď sa hádajú s kamarátom. Hoci je to nepríjemné, deti sa musia naučiť uvedomovať si svoje činy, zvládať emócie, pozerať sa na veci z pohľadu toho druhého, riešiť problémy a hľadať kompromisy.
Keď sa rodič do toho zastarie, dieťa prichádza o možnosť získať potrebné zručnosti a poučiť sa zo svojho správania. Dieťa je tak pripravené o možnosť zlyhať, bojovať a znovu sa vzchopiť. Deti sú potom ustráchanejšie a neochotnejšie skúšať nové veci, pretože nevedia, ako sa s nimi popasovať.
Príležitosti poučiť sa z vlastných chýb
Keď dieťa žiada o pomoc– najprv nechajte dieťa, aby sa pokúsilo nájsť riešenie metódou pokus omyl a to od zaviazania si šnúrok po domáce práce. Nechajte dieťa prvé, potom mu navrhnite, že to skúsite spolu.
Keď dieťa vyžaduje odpoveď– je lepšie nechať dieťa, aby na to prišlo samé. Začnite tým, že sa opýtate dieťaťa, čo si myslí. Pri hľadaní odpovede buďte pre svoje dieťa oporou. Keď riešenie nie je správne, nechajte dieťa, aby na to prišlo samé.
Keď niečo nie je v poriadku– napríklad, keď sa vaše dieťa bije alebo robí niečo spoločensky neprijateľné, napríklad klame, nehovorte mu, čo má robiť, skúste ho radšej otázkami navádzať na to, ako túto situáciu zvládnuť.