Danio pruhované (Danio rerio),
známa aj ako zebrička, je sladkovodná kaprovitá ryba dorastajúca do veľkosti asi 6 cm. Je obľúbená pre jej pruhy a pokladá sa za lacného a nenáročného obyvateľa akvárií. Rybičke stačí hodiť pár vločiek a raz za čas vyčistiť jej príbytok. S čerstvou vodou a chutným jedlom vyzerá jej život úžasne – až kým neochorie. Zebrička má totiž vážny problém, ak svoje dni trávi v presklenej nádobe, v ktorej má voda denno-denne konštantnú teplotu. Ak v nej nešťastná rybka dostane nejakú infekciu, nemá šancu, pretože s chorobou nevie zápasiť horúčkou.
Ryby sú ektotermné, majú iba malú alebo žiadnu schopnosť produkovať teplo. Spolu s obojživelníkmi, plazmi a hmyzom nedokážu ovládať svoj metabolizmus tak, aby ho aktívne produkovali. Sú odkázané na prostredie, v ktorom sa nachádzajú. Ak sa zvieratá ako zebrička potrebujú ohriať napríklad kvôli infekcii, za normálnych okolností sa v snahe zabojovať s ňou presunú v prírode na teplejšie miesto a svoje telo ohrejú na vyššiu teplotu.
Tento druh správania sa bol prvýkrát opísaný v 70. rokoch. Počas prvých pokusov sledovali leguány, rybičky a žubrienky. Zistilo sa, že šance na prežitie sa zvýšili, ak pozorované druhy umiestnili do teplejšieho prostredia. Ak sa stretli s infekciou, všetky z nich uprednostňovali vyššie teploty. Vedcom však nebolo jasné ako to funguje.
Gupky dúhové (Poecilia reticulata),
nazývaná aj pávie očko, zápasí s príbuzným parazitom Gyrodactylus turnbulli. V štúdii, ktorá bola zverejnená v roku 2016, sa tím vedcov zaoberal správaním gupiek, ktoré vyvíjajú aktivity na zvýšenie teploty svojho tela, aby sa parazitov zbavili. Gupkám dali na výber 3 akváriá s rôznymi teplotami (18 °C, 24 °C a 32 °C). V porovnaní so zdravými rybami si infikované ryby volili dlhšie pobyty v najteplejšom akváriu. Parazity boli vyhladené po 3 dňoch strávených v najteplejšej vode a je teda preukázateľné, že umiestnenie ryby, ktorá bojuje s parazitom, do teplejšej vody, zlepšuje jej pozíciu v boji s ním.
V snahe porozumieť procesom, ktoré prebiehajú pri spúšťaní takejto horúčky, sa iní vedci upriamili na zebričku. Ukázalo sa, že imunitná odpoveď organizmu spojená s vyvolanou horúčkou je vysoko riadená a imunitný systém sa jednoducho nezrýchli v teplejšej vode. Keď si telo zebričky všimne infekciu, jej imunitný systém pošle do mozgu signál, na základe ktorého vyhľadáva teplejšiu vodu. Vyššia teplota potom umožňuje organizmu sústrediť svoju imunitnú odpoveď na molekulárnej úrovni. Zebrička, ktorá takto vyvolá u seba horúčku, sa rýchlo zbavuje infekcií. Ide o natoľko účinný spôsob obrany, že niektoré patogénny vyvíjajú obrovskú snahu nájsť spôsoby ako s touto zbraňou zabojovať.
Vieme toto ich správanie sa nejako ovplyvniť? Otázkou ostáva aj to, ako si živočíchy, ktoré vyvinuli tieto adaptácie, poradia s klimatickými zmenami. So zvyšujúcou sa teplotou stúpa aj teplota prirodzeného prostredia a teoreticky by to malo studenokrvným živočíchom pomôcť v boji s parazitmi.